Rakúsko-taliansky kempmaratón

Vždy som chcela vidieť Lago di Garda v Taliansku. Pod vždy u mňa rozumej časový úsek cca 3 roky, kedy mi odtiaľ spolužiak poslal foto z dovolenky a ja si vravím WOW. Tam raz pôjdem. A to raz prišlo toto leto...konečne :)

Rozhodli sme sa pre 9 dňový stanovací maratón. Pobalení sme boli za jedno piatkové poobedie, počkali sme s Félixom  Miroslava z práce, naložili veci do auta a vyrazili na cestu. Bolo 7 hodín večer.

Nemali sme dopredu booknuté vôbec nič. Vravím si, uvidím koľko sa s Felišom bude dať prejsť, možno bude v aute mrzutý, možno nie a tým pádom zájdeme ďalej. Miesto prvého nocľahu sa teda malo odvíjať od neho. Cez týždeň sa ma Mir viackrát pýtal, či mám zistené nejaké kempy, ktoré budeme cestou míňať ,ale myslím si veď načo, niekde zastavíme a basta. Aj tak moje plány vždy... vždy na niečom stroskotajú. 

To som ale zabudla na skutočnosť, že recepcie v nich vlastnie NIE sú otvorené nonstop haha. Ste mali vidieť/počuť tú hádku keď sme o 11 večer dorazili na prvé možné miesto nocľahu. Doteraz sa čudujem, že sme to neotočili naspať do Bratislavy :D

Obehli sme v okolí 4 kempy, ktoré prichádzali do úvahy. Všetky zatvorené, ešte sme aj poblúdili. Nervozita stúpala. Môj návrh bol

  1. Rozložme stan hocikde na lúke pri lese 
  2. Vojdime do nejakého kempu načierno len so stanom a potrebnými vecami na jednu noc

Félix celú dobu počas tejto mission impossible spal vo vajíčku (chvalabohu). Blúdili sme blúdili, až sme sa priklonili k možnosti Bé. M vzal stan, karimatky, spacáky, preliezol rampu kempu a nachystal nám asi za 5 a pol sekundy pop up stan. ( To je taký ten typ čo len pustíte a sám sa roloží...veľmi dobrá vec :D ) Ja som vzala vajíčko s F a v tichosti a načierno sme sa uložili na spánok. O 1 v noci. Ráno sa nám za svetla ukázala nádherná scenéria rakúskych Álp, nozdry nám pošteklil svieži horský vzduch a nepriateľská atmosféra sa razom rozplynula. Stihli sme dať načierno rýchlu sprchu, pobalili caky-paky a nenápadne sme sa zdúchli. Auto na nás zatiaľ čakalo zaparkované pred campom Shloss Aigen, v ktorom sme teda bez ujmy (aj finančnej) prebyvakovali prvú noc. 

SALZBURG

Naša prvá zastávka tejto nabombenej cesty bolo rodisko Wolfganga Amadeusa Mozarta, Salzburg ( po slovensky Soľnohrad). Umenie tu na vás bude dýchať zo všetkých strán a vo všetkých jeho možných podobách. Prešli sme sa trhom popri rieke Salzach, obdivovali sme Salzburské Alpy, vydriapali sa na výhliadku ku kláštoru Kapuzinerkloster s výhľadom na najnavštevovanejšiu atrakciu mesta hrad Hohensalzburg, odfotili sa na Residenčnom námesti s najvačšou barokovou fontánoou v strednej Európe a kúpili sme si, ako inak , Mozartove gule (ktoré sa potom 8 dní topili v aute :D)...

Bol však nádhenrý letný deň a predsa len mestom sa nám v tej horúčave celodenne prechádzať nechcelo, takže sme poobedie strávili pri vode kúsok od centra Salzburgu pri Badeseen.

Nocľah sme druhú noc, už nenechali na náhodu. Po zopár minútach strávených na internete sme sa dopátrali ku ďalšiemu kempu, ktorý sa nachádzal na trase našej naplánovanej cesty

Schloss camping Volders

Zo Salzburgu ste tam za cca 2 hoďky autom. Pre mňa to bol druhý najkrajší kemp tohoto výletu a to hlavne vďaka výhľadu na prenádherné horské masívy. Je to moja úchylka. Nemám totiž v láske rovinu :D

Za ubytovanie na jednu noc sme pre 2 dospelé osoby, jeden stan a auto zaplatili 27e. V cene bol aj skromný bazénik a sprchy s wc. Večer sme v reštike ktorú kemp ponúka dali pivko, jedlo, vypočuli si živú hudbu a uspali dieťa v kočíku. Teda uspali ako uspali... Félix bol extrémne nevrlý tak ho šiel Miroslav pokočíkovať, že ho uspí....s flašou vína. Po pol hodine prišiel s nervami v koncoch pripito brblajúc, že sa ide obesiť že už tie revy nedáva...dávno som sa tak zchuti nezasmiala. Ono to tak možno nevyzerá. Ale s deckami je to ozaj niekedy na psychiku. A to máme jedno :D skončím v kazajke ak budem mať tri :D Ráno som ešte v prázdnom bazéne stihla dať zopár dĺžok. Asi tak 5metrových ale aj to sa ráta. Kemping bol čistý, tichý, babyfriendly, všade behali deťúrence. Keby už Félix vtedy chodil, určite by pobehoval s nimi:)

INNSBRUCK

Druhá,vačšia zastávka, bolo mesto Innsbruck. Čo to sme pozreli ale znovu bol taký hic, že sme s Félixom radšej veľkú časť dňa strávili pri vode menom Baggersee v tieni vŕby. O meste sa tu rozpisovať nebudem petože sme ho nejak extra nepochodili takže nejaké tie typy čo pozrieť v Insbrucku si pozrite dakde na Tripadvisore. My sme mali totiž chuť len tak sa vyvalovať pri vode:)...Po dovyvaľovaní sme sa vybrali ďalej na cestu smer Itália la lalaaa :))

VAL DI FUNES

Podvečerom sme zvládli zastávku, na ktorú som sa ja osobne najviac tešila, a tou bola dedinka Val di Funes v Taliansku!! Určite ju poznáte ako gýčový puzzle 10000ks obrázok s kostolíkom sv. Magdalény a dychvyrážajúcim pohľadom na Dolomity. Stihli sme ich akurát v čase chvíľu pred západom slnka. To ste mali vidieť tie farby:) Tam sa ešte niekedy vrátim. Ak budete mať na ceste dostatok času určite nezabudnite ani na Lago di Braies !! My sme mali, ale popravde, zabudla som naň.

Tretiu noc sme zakotvili v kempe s názvom Camp Klausen. Na recepcii robí/robila JEDNA staršia tetuška ktorá mala na starosti aj minimarket hneď vedľa takže odbiehala a trošku dlhšie všetko trvalo. Kemp je situovaný priamo pod diaľnicou, síce medzi horami, ale pôsobil na mňa štýlom "prespať a ísť ďalej" :) Tiež má bazénik. Minimálne sa ale z neho dá určite absolvovať pár pekných výletov do okolitej prírody. My sme sa však ráno znovu spakovali a pokračovali na našej ceste Tyrolskom. Čo sa týka jazdy autom bola to najkrajšia časť cesty...hoory, hory, hory ....a zakončili sme ju Talianskymi raňajkami a prechádzkou v Trente

LAGO DI GARDA

S plnými bruchami a veľkými očakávaniami sme okolo obeda zamierili smer sever jazera Lago di Garda. Ten výhľad, ktorý sa vám naskytne keď schádzate serpentínami ku jazeru je: OCH!! :)

Čo som teda nečakala bolo to veterno, a toľké kvantum windsurferov. 4tý kemp v poradí kde sme sa zložili mal názov Camping Europa asi 50m od jazera. Tiež sme ho hľadali za jazdy. Bol malý, čistý, všade veľa karavnov a stanov, umyvárky aj Wc fajn. Reštarurácie tam máte poruke všade. Poviem vám ale úprimne, my nie sme moc gastroturisti. Sem tam sa v reštaurácií najjeme to je jasné ale ja osobne si radšej sadnem ku grilu pri stane, nakúpim niečo v potravinách a pri vínku pri hudbe vkľude pogrilujem. Félix si zatiaľ štvornožkoval pri nás v trávičke, namiesto toho aby nesvoj vysedával v stoličke niekde v reštaurácií, aj tak v nej dlho neobsedí.

V tomto období čakajte v talianskych kempoch celkom nával. Viacmenej všetko bolo plné, pretože Taliani sú kempofili.  My sme mali výhodu, že sme mali malý stan, malé auto a malé dieťa...zmestili sme sa skoro všade:) Chcelo to len obehnúť 2-3 kempy a zistiť kde majú voľné a kam nás prichýlia. Je ich tam pri sebe hneď niekoľko takže sme sa aspoň prešli a pozreli si ich na vlastné oči.

Aby som uviedla na pravú mieru to naše kempovanie:

Félix mal 7 mesiacov. Stany sme mali dva. Jeden veľký, 5miestny a jeden pop up na "rýchle" prespanie. Nakoniec sme na 90% využívali ten menší. Je síce ozaj malý, ale vzhľadom k tomu, že sme každú noc spalli na inom mieste a mali sme/máme malé dieťa, nechcelo sa nám toľko času tráviť ráno čo ráno a večer čo večer rozkladaním/skladaním stanu:) Félix spal v stane medzi nami a ráno sa budil s takým úsmevom že až. My, sice s trošku menším, pokrčenejším ale dalo sa to vydržať. Komfort u nás nehrá až tak veľkú rolu, takže sme to brali športovo. A keď už to bolo s priestorom veľmi zlé a počasie to dovollo, Miroslav spal na rohožke pred dverami našeho príbytku :D ale nie. Normálne pred stanom na karimatke na čerstvom vzduchu. Félix nepotreboval nič špaciálne. Na spodok stanu sme dali ako obyčjne nafukovacie karimatky, deku a všetci traja sa prikryli spacákmi. Uspať som ho v stane nevedela takže nám vždy zabúval v kočíku a keď už bol v ríši snov, premiestnili sme ho do stanu.

Kojenie v stane je trošku náročnejšie keďže sa potrebujem oprieť ale nie je to nič nezvlánuteľné:) Celkovo bola dosť výhoda, že som počas takéhoto typu výletu kojila a nemusela som za jazdy riešiť čo Félix bude papať.

Na našich kempovaích susedov s karavanmi sme vždy pôsobili komicky. Prídete s malým babatuškom, rozložíte najmenší stan na svete a jete na zemi, lebo si samozrejme zabudnete zobrat kempovací stolík :D Raz sme takto na pankáčov zdielali s Miroslavom flašku vínka ako za starých, dobrých študentských čias. Pribehol za nami 5 ročný francúzski chlapec, držiac v rukách dva poháre, že nám jeho tatino posiela( aby sme nedrúlali s flaše ako takí pohani :D ) Poháre sme však mali ! len sa nám ich nechcelo špiniť. Inak ľudia v kempoch sú vo všeobecnosti ozaj milí. Stále nám niečo ponúkali a dávali :D. Možno keď videli slovenskú ŠPZ alebo čo haha. Taktiež sme so sebou mali : prenosný gril, príbory, misky, špagáty na prádlo, štipce, sviečky, toaleťák...veď viete, všetko čo si správne kempovanie vyžaduje. Ale čo si nezabudnite, je sprej proti komárom! Zabudli sme si aj kladivo na zatĺkanie stanových kolíkov do zeme. Požičali sme si ho teda od toho šlachetného Francúza. Samozrejme, že mu ho Miroslav zlomil :D 

Čo sa týka jazdy autom s malým dieťaťom, vždy sme sa snažili, aby naše presunutie na ďalšiu zastávku bolo do dvoch hodín aby Félixovi nebolo dlho v sedačke. Ak zabúval bolo to v poriadku a aj sme sa snažili vyrážať na cestu práve keď mal prvý alebo druhý spánok.  Niekdy sa to však úplne vypočítať nedalo a sem tam si poplakal ale tým, že sme nedávali dlhé vzdialenosti dalo sa to vydržať.:)

MALCESINE

Ďalší deň sme chceli absolvovať výstup lanovkou na Monte Baldo. Na miesto sme dorazili okolo 11 a aj sme si to pekne krásne rýchlo rozmysleli pretože čakacia doba sa črtala na cca 3 hodinky. Takže ak sa chcete na Monte Baldo vyviezť určite si privstaňte, výhľad odtiaľ je top a dovidíte až na Dolomity. My sme sa aspoň pomotali po veľmi veľmi príjemnom mestečku Malcesine. Ako tip vám dávam starožitníctvo, na ktoré musíte jednoducho len natrafiť, ale mestečko je malé tak si myslím že, to nebude problém...uchmatla som si tam do spálne krásny obraz. A reštauráciu Osteria Ciao Bei ! Mňam !! Toď môj gastrotip :)

Na tejto strastiplnej ceste na nás čakal ďalší kemp v poradí, smerom na juh jazera a tým bol Eurocamp Pacengo, no celú dobu sme tam strávili na bazéne nakoľko voda v Lagu pri tomto kempe bola hrozná. Na bare s Aperolom v ruke sme však na ňu zabudli rýchlo :D Kemp nebol ničím extra výnimočný. Bazén bol síce super ale tým, že už sme šli viac na juh trávička už nebola zelená ale suchá a hlinitá a to už pre štvornožkujúce dieťa nebolo nič moc. Inak samozrejme fajn:) 

SIRMIONE

Na ďalší deň naše kroky smerovali na úplný juh jazera do mesta Sirmione. Určite si v ňom nevynechajte pohľadenie vašich chuťových pohárikov extra veľkou zmrzlinou!!! na ktorú natrafíte na každom kroku. Ale myslím, že to vám sem písať nemusím. Kto už by si len v lete, v Taliansku nedal zmrzlinu :D

Mesto Sirmione je veľmi pekné prepekné. Jeho atmosféru zažijete na vlastnej koži ak sa rozhodnete ho navštíviť:) Poobede sme sa schladili na Jamaica beach, ktorá sa nachádza v rámci mesta takže ku nej prejdete pešo. Pláž je kamienková a z toho dôvodu som si tam moc neoddýchla pretože som celý čas dohliadala aby Félix nejedol šutre. No idylka ....

Čo sa kúpania týka na sevre Laga bolo podľa mňa krajšie...zato veternejšie. Sever pôsobil rakúsky, horsky a juh už taliansky a dovolenkovo. Záleží čo vyhľadávate. Pri Sirmione na nás čakal už ani neviem koľký kemp v poradí, trošku sa v tom strácam, Camping Sirmione.

Camping Sirmione mal veľmi príjemný bazén. Možno v tomto článku vyznie že mám úchylku na bazény... a možno naozaj mám hah. Kemp ako taký bol čistý, tichý s peknými umývarkami. Cena na noc za dve dospelé osoby, auto a stan bola cca 40-50e záleží v akom dátume idete, či je top sezóna a tak :) Strávili sme v ňom dve noci a tým pádom sme prvý a jedinýkrát rozložili náš veľký 5miestny stan. No okamžitý luxus,možeš vystrieť kolená natiahnuť sa, doslova letisko, Kempinski môže ísť viete kam :D Večer sme si dokonca ručne preprali všetky špinavé veci. V niektorých kempoch sa samozrejme nachádzajú aj práčky :) 

VERONA

Ďalšia zastávka bola moja srdcovka mesto Verona. Malé milé mestečko na jednodňový výlet. Komerčnú vecičku Cassa di Julietta asi ani nemusím spomínať ale keď ste vo Verone, balkónik na ktorom stála Júlia nezabudnite, len tak z recesie :) Ó Mirko , Mirko prečo si len Mirko... :D. Verona má veľmi pekné uličky a krásne námestie s fontánou uprostred , Felišovi sme v nej vymočili nožky. Taktiež je tu Koloseum ale to sme neabsolvovali. Stará zrúcaninka v horúčave so 7 mesačným bejby..Komu by sa chcelo :D... To sa skôr prejdite až na výhliadku Piazzale Castel San Petro. Veronu budete mať ako na dlani. No a teraz zisťujem že si na týchto našich cestách začnem asi robiť poznámky pretože článok píšem v januári a ani z pána si neviem spomenúť kam sme šli z Verony :D Asi budem museť zaloviť v Mirkovej pamati ten si pamatá dokonca básničky čo recitoval na Hviezdoslavovom Kubíne hahaha.

Tak som sa teda spýtala....a zistila som, že vo Verone sme boli len pol dňa :D. Okolo obeda už začalo byť strašne horúco tak že ideme do kempu ku bazénu. A potom si vravíme, že šak čo tu budeme pri bazéne poďme poobede, keď už nebude tak horúco, do Benátok

BENÁTKY

Boli sme tam cca za hodku aj štvrť. Po ceste som našla ďalší kemp Serenissima. Tento sa mi zo všetkých páčil najmenej ( pôsobil na mňa staro a komunisticky, ešte aj za vstup do bazéna sa platilo zvlášť) ale v podstate mi to bolo jedno keďže sa opäť jednalo o jednonočnú záležitosť a počas dňa sme boli aj tak preč. Rozložili sme sa asi za pol hoďku a šli sa pomotkať po Venezii. Vlastne teraz zisťujem, že ešte vačšia srdcovka ako Verona sú pre mňa Benátky. Alebo poviem to takto. Taliansko je moja srdcovka:))

Inak tie smajlíky tu dávam ako trápna, ale príde mi to presne ako keď kukáte napr seriál Dva a pol chlapa a pustia vám smiech aby ste vedeli kedy sa zasmiať. Tak preto to píšem. Aby ste vedeli, že kedy som vtipná. :D

Do Benátok sa autom dostanete z pevniny cestou Via Della Liberta. Zaparkovali sme hneď na začiatku pri vlakovej stanici v parkovacom dome. ( Môžte tam ísť aj vlakom. Ja som šla raz priamo z Florencie no to je už na iný článok:) Čo ale poradím tým, ktorí majú deti alebo sú inak imobilní.... Neberte si do Benátok kočík !!! ( or invalidný vozík...hm teraz rozmýšlam aká je alternatíva v Benátkach pre takých...) Šľak vás totiž trafí z toho množstva schodov!! Zhrniem to Miroslavovou vetou na konci dňa...: "Nenávidím Benátky

Sú tam totiž všade aj na tých najmenších mostíkch nad tými najužšími kanálmi. Samozrejme že keď som tam bola SAMA 2 roky dozadu a bez DIEŤAŤA, že som si tie schody neuvedomila. Ďaľší svár na pľaci... "Ako si to nemôžeš pamätať?"...No asi tak že som skôr riešila kde si dám capuccino s croissantom :D

Benátkami sa tiahne veľký kanál Grande cez ktorý vedú len 2 veľké mosty. Každopádne, je to tam  celkom jednoduché s orientáciu. Buď idete s davom, alebo nasledujete tabuľky na budovách so šípkami, ktoré vás smerujú na Piazza San Marco. A myslím že sa nestane nič zlé keď aj trošku poblúdite pretože určite natrafíte na pekné zákutia.

Benátky preprava

Chcela som sa previezť aj gondolou ale......POL hodinka stojí 60e, 40 minút 80e etc...tak snáď nabudúce...Keď budem majetnejšia. Vo Venezii sú taktiež kempy, ale tie v čase nešeho bookovania už boli plné alebo drahé. A taktiež sú tam aj pláže. V Benátkach som bola zatiaľ 3x, ale nikdy som sa na žiadnu z nich nedostala. Po fitnesceste s kočárom sme sa rozhodli ísť naspať od Piazza San Marco ku parkovaciemu domu mestskou dopravou. A to teda loďkou. Jazdia tam iba loďky/gondoly

Môžte si vziať aj "člnkotaxík" cca za 60-80e, je to totiž najrýchlejšia forma prepravy a preto najdrahšia) Loďka má veľmi veľa zastávok, presne ako MHD. Lístky kúpite v búdkach pri jednotlivých zastávkach.16 minutový lístok stojí 7,50. Môžete sa ňou dostať aj na okolité ostrovy. Najvhodnejšie sú však tie časovo neobmedzené s neobmedzeným počtom prestupov, môžte sa voziť hoore doole po Benátkach....12 hodín-18e, 24 hodín-20e atď :) Dosť bolo informácií. Vraciam sa spať k príbehu. Tak prosím vás. Félix sa na tej loďke v tej horúčave medzi tými snáď 50 ľuďmi namačkanými ako sardinky dosral. Talianske zazeračky level master od našich spolucestujúcih. A to sme vystupovali na konečnej. Do kempu sme sa vrátili potme. Niečo sme pogrilovali a šli spať :)

BIBIONE

Ráno sme sa pobalili a vydali smer Bibione, ktoré bolo našou POSLEDNOU zastávkou. V duchu som sa modlila nech je tam voľný nejaký fajnový kemp pretože sme sa tam chystali stráviť znovu až dve noci :D Modlitby boli vyslyšané a na záver nás počkalo to najlepšie.

Camping Vilage Pino Mare

Od detstva som precestovala veľmi veľa kempov či už Taiansko, Chorvátsko,Španielsko, Grécko....Ale tento bol jeden z naj. Och a aký bazén ! :D More je na severe Talianska tákové mákové takže ma to potešilo. Celkovo aj vybavenie, aj ako bol vybudovaný aj služby aké ponúkal. Všetko bolo top, ale cenovo samozrejme vychádzal najdrahšie. Večer sme uspali dieťa v kočíku a zablúdili sme do športovej časti kde som v pingpongu porazila Miroslava, tak si potom nešťastný šiel s deťmi zahrať basket :D....Čiže z toho vyplýva, že tam bolo veľké športovisko a preliezky kde sa mohli realizovať deti. Plus sa v kempe nachádzajú potraviny, reštaurácia, uličky máte označené známymi ulicami zo sveta ako 5th AVENUE a tak.

Nachádza sa priamo na pláži a teda ste pri mori za 2-3 minutky. V cene máte aj plážové lehátka so slnečníkom:) Myslím si že tento kemp je na stanovanie s deťmi ideál. Aj keď som toho názoru, že deťom by sa na tejto ceste páčilo kdekoľvek.

Vtipné na tom bolo, že sme na stanovanie dostali veľké miesto ako keby pre karavan (príves) plus auto a nejakú tú terasku keď si chcete rozložiť stôl a stoličky a zabývať sa. Taliani majú na tých karavanoch ešte aj muškáty povešané presne také, o aké sa celé leto stará moja mama na chate. :D A my sme si tam rozložili zas a znovu ten malý, spratný, jednomiestny stan. Úplná hacienda uprostred s ministanom a minidieťaťom , toľko priestoru že by sme sa tam mohli nahánať. Susedia znovu na nás pokukovali, odkiaľ sme to vlastne prišli.

A znovu nám ponúkali,ak by sme potrebovali, šnúry na prádlo ( lebo som si prehodila plavky cez plot:D ), gril a tak...zlatí :) Na tomto mieste sme teda strávili posledné dva dni našej dovolenky. Po Bibione sa nám už behať veľmi nechcelo. Boli to oddychové dva dni striedavo na pláži, pri bazéne, večer grilovanie, šport, venovanie sa Félixovi a sebe:) Ak nie ste fanúšikovia stanovania, niektoré kempy sa dajú riešiť aj formou bungalovov. To už je na uváženi každého čo má rád, a na čo si s dieťaťom trúfa. My sme možno v určitých ohľadoch extrém. Alebo skôr...nie sme nároční :) Z kempingu sme vyrážali domov cca okolo 3 poobede, čakala nás totiž 6 hodinová cesta spať do Bratislavy. Ja by som to za normálnych okolností vzala kľudne ešte cez Slovinsko so zastávkou v slovinskom Triglave - Kranjska Gora ale Miroslav už musel byť ďalší deň v práci. Tak snáď niekdy nabudúce :)